Príroda na zjedenie

Autor: Anna Urbanská | 5.5.2016 o 14:14 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  566x

Rada na úvod. Ak varíte z nie práve štandardných surovín a ste presvedčení, že jedlo je zdravé a chutné, nevešajte to hneď svojim stravníkom na nos.

Až keď jedlo chvália a vidíte, že rýchlo mizne z taniera, prezraďte svoje tajné ingrediencie. Alebo ich nechajte hádať, čo ste použili na varenie.

V našej rodine všetci radi varíme. Rodičia a  už aj dospelé deti. Zaviedli sme kreatívne nedele. Každú nedeľu varí niekto iný. Prezentuje sa svojou špecialitou a pridaná hodnota je aj to, keď použije nové suroviny, nezvyčajné chute a spôsoby prípravy. Varenie sme povýšili na umenie a kumšt.

Upútal ma článok vo víkendovom čísle denníka Sme  o turistickej prechádzke, spojenej s ochutnávkou jedlých rastlín, burín, listov a štiav zo stromov. Pre mnohých niečo neslýchané, pre niekoho pozoruhodné a pre iných niečo znovu objavené. Ja patrím k tým, ktorí sa s touto činnosťou už stretli v detstve, priebežne som ju praktikovala a dnes sa ešte vo väčšej miere k nej vraciam. Musím sa priznať, že až tak širokú škálu rastlín som nevyskúšala a chcem to dohnať.

Vybavili sa mi v pamäti moje zážitky z detstva. Sedávali sme pred domom na ulici v jarku, ktorý samozrejme nebol úhľadne skosený kosačkou. Ten pohľad na ulicu bol nádherný. Hrala všetkými farbami. Rástli na nej púpavy, sedmokrásky, pastierska kapsička, nátržníky, vlčí mak, nevädze, ďatelinky, nezábudky či harmanček. Dnes je to už takmer neexistujúci jav.

Sedávali sme na lúke, plietli venčeky z kvetov. Trhali a jedli sme drobné srdiečka zo stoniek pastierskej kapsičky. Šťaveľ, ktorý rástol na lúke bol priam pochúťkou. Z kvetov ďateliniek  aj floxu sme vycuciavali sladkú šťavu. Na poliach boli veľké slnečnice. Z jednej takej veľkej „hlavy“ sme sa viacerí hostili celé popoludnie. Teraz mi je jasné, že sme ju nelegálne odtrhli. Začiatkom letných prázdnin dozrievali marhule. Okrem sladkej dužiny sme zjedli aj jadierka z vysušených kôstok. Rozbíjali sme ich veľkým kameňom na chodníku a chutili výborne. Nevedeli sme sa dočkať, kedy sa rozpučia zelené obaly vlašských orechov, ktoré skrývali ešte mliečne orechy, ktorých šupka sa dala ľahko zvliecť. Čierne ruky prezradili každého maškrtníka. Chodili sme zbierať  podbeľ, prasličku, žihľavu, harmanček, skorocel, listy ríbezlí i malín a sušili sme ich na čaj cez zimu. Na jeseň sme sa tešili na pečené tekvicové jadierka. Mali sme ich plné vrecká, keď sme išli von. Jedli sme ich cestou do kina. Nikdy nie v kine, bol z toho parádny neporiadok. Pečená pánska tekvica bola a je pre mňa špeciálna pochúťka. Dnes sa viac spomína tekvica hokaido. Keltýš nechutí každému. Ale ja ho milujem. Je to pochúťka upečená z mliečnej šťavy z pomletých  klíčkov pšenice a raže, zahustenej múkou. Výborná vitamínová bomba pre telo  po zime.

Teraz nastáva renesancia používania niektorých rastlín, ale iba pre niekoho sú novinkou. Napríklad medvedí cesnak nám rastie v tienistom kúte záhrady už niekoľko desiatok rokov. Bylinkovú záhradu sme mali doma od nepamäti. Babka siala ešte aj cirok na metly. Sadila na jar do záhrady aj starú cibuľu, aby sme mali rýchlo  krásne zelené cíbiky na chlebík. Dary prírody sme využívali na 100 percent.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?