Len sa nedolámať

Autor: Anna Urbanská | 17.7.2016 o 16:06 | (upravené 17.7.2016 o 22:22) Karma článku: 13,14 | Prečítané:  6912x

Dovolila som si zraniť členok. Liečba ortopédom by si zaslúžila svoju kapitolu, ale to vzhľadom na nasledujúcu rehabilitáciu, považujem za prechádzku Getsemanskou záhradou.

Po tom, ako som absolvovala niekoľko týždňov práceneschopnosti a členkového pokoja v dlahe, som sa mala hlásiť v ambulancia FBLR (fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia). Samozrejme, na rad som prišla až o 3 dni. O 8.00 h som vstúpila do čakárne. Najskôr som len stála a neskôr som mala šťastie usadiť sa na drevenej lavici v čakárni s prievanom. Sedela som tam do 11.50 h. A to som mala obrovské šťastie, pretože tí, ktorí prišli po mne, boli sestričkou poslaní domov s tým, že majú prísť o týždeň. Členok mi opuchol ako nakysnutá knedľa.  V lietadle vás už po dvoch hodinách nabádajú k cvičeniu nôh, aby ste nedostali embóliu. Tu sme len mlčky sedeli bez povšimnutia. Tí odvážnejší si vymieňali skúsenosti s domáckou liečbou svojich ochorení.  

Po absolvovaní ambulantného vyšetrenia milou pani doktorkou a s profesionálnym prístupom, za čo som bola neskonale vďačná, som bola poslaná na rehabilitačné pracovisko. Napriek tomu, že bolo niečo po dvanástej hodine a pracovná doba pracoviska je do 15.00 h, poslali ma domov s tým, že mám prísť nasledujúci deň. Poďakovala som a tolerovala som to.

Ďalší deň som strávila na rehabilitácie 2 hodiny. Z toho priamo na procedúrach len 16 minút. Rehabilitačný telocvik mi nebol poskytnutý, pretože mali niektoré sestričky dovolenku. Poďakovala som a tolerovala som to.

Nasledujúci deň - podobný scenár. Najprv ticho a trpezlivo čakáte, kedy vám sestrička zoberie papiere, potom čakáte, kedy vás zoberie na neurodynamik a biolampu. Tam počúvate posmešky na práve odišlých pacientov. Potom zase čakáte, kedy vás zoberie na telocvik. Medzi tým vyjde sestrička do čakárne a len tak medzi rečou utrúsi, že tam máme teplo, ale určite myslela aj smrad. Okno totiž bolo tak vysoko, že sa nedalo  človeku stojacemu na podlahe otvoriť. Keď som sa spýtala, ako ho máme otvoriť, dostala som sofistikovanú odpoveď, že mám sa postaviť na stolík chabej konštrukcie pod oknom, na ktorom boli rôzne propagačné letáky a tak dočiahnuť na kľučku. Podotýkam, že veľa ľudí tam prišlo po zlomeninách a zraneniach.

Konečne ma zavolali na telocvik. Ale to som si len ja myslela. Oznámili mi, že dnes ešte nebudem cvičiť, lebo toho majú veľa. To ma už naozaj dožralo. To už netolerujem. Dožadovala som sa liečby za tichého pozorovania pacientov sediacich v čakárni, ktorí v nemom úžase sledovali moje rozhorčenie a asi aj odvahu vzpriečiť sa moci liečiteľov. Čuduj sa svete, zavolali ma dnu. Veď už prešiel týždeň od zloženia dlahy. Doteraz som bola presvedčená, že včasná rehabilitácia pomáha pacientovi k rýchlemu návratu do bežného života. Bola mi poskytnú odborná názorná ukážka, ako mám cvičiť, ale pozor, už doma sama, lebo toho majú veľa. Či budem cvičiť správne, budem si posudzovať sama. Poďakovala som sa.

Po piatich dopoludniach strávených z väčšej časti v čakárni rehabilitácie, som  sa rozhodla, že pôjdem do práce. Veď keď môžem stráviť celé dopoludnie na poliklinike, môžem byť pol dňa aj v práci, kde si nohy nenamáham. Na rehabilitáciu budem chodiť v popoludňajších hodinách a doma si zavediem šetriaci režim - studené liečivé obklady, bandážovanie členka a obmedzený pohyb. Prekvapeniam nebol ešte zďaleka koniec. O 13.00 h som vkročila do prázdnej čakárne. V duši zavládol hrejivý pocit, že dnes to bude rýchle a príjemné. Omyl. Sestrička po mojom zaklopaní vyšla von a nechápala, čo tam chcem, keď som jej neoznámila, že prídem popoludní, keď ony už majú inú robotu. Argumentovala tým, že všetci to vedia, len ja nie. Ja som zase oponovala, že na dverách majú napísanú pracovnú dobu do 15.00 h  a nikto mi neurčil presný čas na moju liečbu. Terapia mi bola poskytnutá. Poďakovala som sa a odišla. Ako som nastupovala na parkovisku do auta videla som ako sestričky v bielom nacupitali do obchodu oproti polikliniky v pracovnom čase, keď mali robiť inú robotu.

Po absolvovaní desiatich procedúr, ktoré mi bohužiaľ moc nepomohli, ma sestrička zapísala na kontrolu k pani doktorke. Samozrejme až o 2 týždne. Poďakovala som a tolerovala som to.

V deň D som ráno bola v práci a o 10.30 h som už sedela v čakárni u lekára s pracovnou dobou do 15.00 h. Sestrička vyšla z ambulancie a pohľadom zastala na mne a povedala mi, že ma dnes nezoberie, ale ma môže objednať o dva týždne. Musím tam ale prísť hneď ráno a pekne čakať, kedy prídem na rad. Bránila som sa, že som objednaná na dnes a že ešte nie je koniec pracovnej doby. Mala som pocit déjá vu, keď som počula, že majú toho veľa. Zrejme si nezaslúžim byť ošetrená, keď neprejdem martýriom nekonečného čakania v čakárni a dovolím si byť v práci a zarábať si na živobytie, pretože moji príbuzní  mi nezanechali miliónové dedičstvo, z ktorého by som mohla profitovať.

Rozhodla som sa o dva týždne neprísť. Uverila som myšlienke: Pomôž si, človeče, aj pán Boh ti pomôže.

Prečítala som množstvo rád na internete, vsadili na recepty starých materí a dúfam, že sa vyliečim sama. Ak nie, musím ísť na skusy za inými odborníkmi, ktorí snáď majú záujem o pacienta.

Bola by som rada, keby toto bola fikcia. Ak sa predsa niekto spoznal v tomto príbehu, prajem mu veľa úspechov v práci a radosť zo života.

Plná optimizmu dúfam, že v 21. storočí bude naše zdravotníctvo konečne slúžiť pacientovi.

Slovák navštívi zdravotnícke zariadenie v priemere 11 krát za rok. V iných vyspelých krajinách je to 6 krát za rok. Keby nás lekári neodsúvali na vedľajšiu koľaj, nemuseli by sme toľkokrát merať cestu k nim.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?