Prázdniny u sestry II. časť

Autor: Anna Urbanská | 17.8.2016 o 9:43 | Karma článku: 5,97 | Prečítané:  883x

Ráno vstávame a sledujeme teplomer na balkóne. No, moc teplo nie je. Ani 11 stupňov nás však neodradí vyraziť do lesa.  

Ja, moja sestra a jej muž sme sa rozpŕchli po lese. Milujem chvíle, keď sa prechádzam v lese a zbieram hríby. V ruke košík, v ňom nožík a zatiaľ prázdno. Mám tri želania: nájsť krásne zdravé hríby, nestratiť sa a nezažiť nejaké nečakané stretnutie - napríklad so zverou alebo s nečakanou jamou, v ktorej si môžem vytknúť členok.

Oči sa už prispôsobili šeru lesa a vidím krásny hnedý klobúčik, ktorý úplne splýva s listami. Srdce bije rýchlejšie a už sa zohýnam. Jemne odhrniem listy a zaborím prsty hlboko do zeme a chytím do nich tlstú, hrubú nožičku a vytrhnem úlovok. Poobzerám sa, či v okolí nemá svoju rodinku, čo väčšinou má. Krása! Keď každých 10 minút budem úspešná v zbere, budem spokojná. Dve hodiny prešli veľmi rýchlo. Zabudli sme na rosu, chlad či mrholenie. Nazbierala som najmenej, ale  mne to nevadí. Oni poznajú tento les dôvernejšie.  A takto to bolo tri dni za sebou.

Ďalšie dve hodiny trvá, kým hríby spracujeme - zavaríme, urobíme smaženicu a nakrájame na sušenie na sitá.

Topánky do lesa dáme vysušiť a na druhý deň nech nám opäť slúžia.

Zaslúžime si výdatný obed. Je zdravý - zelenina zo záhradky, chutný, pripravený na ohni a s kulinárskou šikovnosťou môjho švagra. Všetkým nám chutilo.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?