V júni som sa zúčastnila úžasnej akcie Víkendu otvorených záhrad v Modre. Nadšenci záhradkárčenia sprístupnili svoje záhrady ľuďom, ktorí majú záujem prezrieť si ich. Horúce sobotňajšie popoludnie ma trochu odrádzalo od môjho zámeru vycestovať 80 km a túlať sa po záhradách vo vysokých teplotách. Zvedavosť ale zvíťazila a oplatilo sa. To, čo som videla a zažila, ma úplne dostalo do vytrženia.
Celá akcia spočívala v tom, že som si kúpila za 3 € vstupenku s odznakom a plánikom ponúkaných záhrad. Ľudia, ktorí sprístupnili svoje záhrady boli veľmi milí a ústretoví. Privítali, sprevádzali po svojej záhrade, odpovedali na zvedavé otázky a ponúkli aj drobné občerstvenie v podobe chladenej citrónovej šťavy s mätou a koláčika.
Záhrad bolo 17 a mala som čo robiť, aby som ich všetky videla. Boli rôznorodé a predsa ich spájala jedna myšlienka - láska k záhradkárčeniu. Videla som záhradu pod hradbami, kde ma privítali dve príjemné dámy, ktoré ponúkali aj svoje vlastnoručne vyrobené domáce lekváre a výborný orechový likér. Plná očakávaní som vstupovala do evanjelickej záhrady. Bola prekvapivo strohá ale vyžarovala zvláštny pokoj. Tvorila ju trávnatá plocha s malou bylinkovou záhradou a veľkým stromom pod ktorým sedeli rodičia pani farárky. Privítali ma deti miestnych farárov, ktoré hneď ponúkli aj knihu na pamiatku zo zachránenej knižnice, ktorá mala ísť do kotolne. Príjemne pôsobila biela záhrada svojou jemnosťou a noblesou, v ktorej prebiehali tvorivé hry detí a rodičov. Skalky nepatria medzi vysnívané časti mojej záhrady ale tie pri chate v Modre Harmónii mi učarovali svojou majestátnosťou a svojím prepracovaním. Najviac sa mi páčili dve záhrady v záhradkárskej osade. Ich spoločným menovateľom bolo to, že patrili a sprevádzali po nich muži. Boli to neformálne záhrady do svahu. Pridanú hodnotu im dával potok, ktorý pretekal ich stredom. Boli rozdelené do menších častí s osobitým charakterom a s množstvom drobných predmetov, ktoré dotvárali kolorit okolia. A ešte niečo ma veľmi chytilo za srdce. Jeden majiteľ záhrady sa venuje ľuďom s mentálnym postihnutím a prevádzkuje kaviareň, kde títo ľudia pracujú a ja som si v nej dala voňavú kávu.
Celá akcia mala vyhodnotenie, ako inak v záhrade osvetlenej sviečkami s pôsobivou hudbou detí z umeleckej školy a s prednáškou o romantických záhradách. Odporúčam budúci rok zúčastniť sa.
