Bez bariér

Autor: Anna Urbanská | 7.3.2018 o 23:04 | Karma článku: 4,02 | Prečítané:  233x

        Večer v hotelovom wellness centre. Za oknom mínusové teploty a vnútri teplo, príjemná hudba, blikajúce sviečky, stlmené osvetlenie, vzduchom sa šíriaca jemná citrusová vôňa a zvuk bublajúcej vody. 

          Vo vírivke veselá vrava šiestich neznámych ľudí rôzneho veku, tak od štyridsať do sedemdesiat a z rôznych kútov krajiny. Štyri ženy a dvaja muži. Trčia nám len hlavy a na nich široké úsmevy. Sedíme v kruhu, ktorý je symbolom dokonalosti, celistvosti, ale aj symbolom citov a emocionality.  Voda, ktorá nás obmýva znamená život a zároveň hľadanie tajomstva života a možno aj smrti.

            Mladí muži  nás svojím optimizmom a vtipnými poznámkami strhávajú   k veselému rozhovoru, navzájom sa predstavujeme a čo-to o sebe prezrádzame. Spoločne sa smejeme a veľa nechýba, skoro sa púšťame aj do spevu. Zábava je príjemná, nenásilná, nevtieravá, nikoho neuráža. Nikomu sa nechce ísť z vody von i napriek tomu, že už máme na končekoch prstov „obláčiky“. Až vypnutá vírivka a usmievavý správca wellness nás upozornia, že je čas končiť.

            Dámy majú prednosť. Prvé vychádzame z vody. Dávame pozor, aby sa nám nohy nešmykli na schodíkoch a vkĺzneme do županov. Potom  vychádzajú z vody naši zabávači. Dávajú pozor, aby sa nešmykli po zadku a rukách a presunú sa na invalidné vozíky, ktoré medzitým prisunul správca wellness. Ďalej komunikujeme ako súrodá masa ľudí a pomaly sa rozchádzame do svojich izieb. Ešte po schodoch je nám stále do smiechu a dobrá nálada nás neopúšťa.

            Po noci prichádza ďalší deň a pri raňajkách vidíme už štyroch mužov na vozíčkoch. Keďže vonku prší, nedá sa ísť na predchádzku, stretávame sa v reštaurácii na kávičke a čaji. Správame sa ako starí známi. Veľa sa o sebe dozvedáme. Pre mňa je tento rozhovor mimoriadne obohacujúci. Chvíľami sa hanbím a sebakriticky priznávam, že nepoznám našich paralympionikov z Pekingu, Turína či Salt Lake City. Moje záujmy sú trochu odlišné od stolného tenisu, biliardu a lyžovaní na monolyži. Samozrejme, že registrujem paralympiády, ale nie dostatočne pozorne.

            Vďaka mladí muži za krásnych pár hodín, ktoré som mohla s vami stráviť. Držím vám palce. Možno niekedy, ak ma premôže ťažká chvíľka, váš optimizmus mi pomôže ju prekonať. Možno zavolám, aby ste mi poradili, ako ďalej.

            Takéto chvíle nás zastavia, prinútia trocha spomaliť a pristupovať s väčšou úctou k životu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Prečo má charizmu len pár vyvolených. Aká je tá vaša?

Buď sa s ňou narodíte, alebo nie. Je to dar od Boha, čaro, ktoré sa nedá získať, alebo platí, že stačí dobrý tréning a charizma naskočí ako motor?

EKONOMIKA

Firmy začnú zverejňovať základný plat už v inzeráte

Povinnosť zverejňovať základnú zložku mzdy sa netýka verejnej správy.

KOMENTÁRE

Rozdeľuje nás chudoba, nie nevedomosť

Dlhodobý nedostatok peňazí je nesmierne poučná skúsenosť


Už ste čítali?